História

Korene Novej Generácie

Dnešná politická generácia už viac než desaťročie prešľapuje z nohy na nohu a márne hľadá svoje miesto v čoraz rýchlejšom a transparentnejšom svete, vo svete v ktorom už neplatia staré a často pokrivené pravidlá. Zápecníctvo, ktoré táto generácia politikov zneužíva pre vlastné prežitie, oživuje to najhoršie, čo v našej duši zanechali zhubné totality minulého storočia, v zúfalstve tlačí slušných ľudí do náručia rôznych extrémistov, šíri strach.

Vďaka Novembru 1989 máme slobodu formovať svoj život a tiež zodpovednosť za budúcnosť krajiny. Všetko to chceme využiť v službe pre Slovensko, aby sme sa raz našim deťom mohli pozrieť do očí. Splnenie tohto predsavzatia bude náročné, preto si uvedomujeme, že musíme zapojiť všetok náš talent a úsilie, ale najmä musíme potlačiť vlastné egá, čo sa minulým generáciám politikov nedarilo.

Čas, generácie politikov, ktorá previedla Slovensko od komunizmu k demokracii a vymanila ho z čiernej diery strednej Európy k úspešnému členstvu v EÚ, je minulosťou, ktorú si vážime, a o ktorú sa chceme oprieť. Slovensko súčasnosti však nemá jasne stanovený cieľ, dnes už nesníva svoj sen, neurčuje smer pre budúcnosť, potáca sa. Neschopnosť posledných vlád ukazuje, že porevolučná politická generácia sa vyčerpala. Politike chýba hodnotová vízia a zrozumiteľný program ako má Slovensko vyzerať o päť, dvadsať alebo päťdesiat rokov.

Nová generácia nachádza hodnotovú inšpiráciu v skutkoch a politickom myslení osobností predchádzajúcich generácií. Predovšetkým sú to myšlienky tých, ktorí sa nebáli hrdé Slovensko priblížiť Európe.

Takými boli predstavitelia novej generácie slovenského občianskeho obrodenia – Štúrovci. Blízka nám je ich spoločenská zodpovednosť a túžba po slobode, o ktoré sa zasadzovali Ľudovít Štúr, Jozef M. Hurban a Michal M. Hodža, no rovnako aj biskup Štefan Moyzes.

Osobitne inšpiratívnym medzníkom je pre nás moment zrodu slovenskej štátnosti, ktorý je spätý so vznikom Československej republiky. Túžba po slobode a zodpovedné budovanie demokratického štátu reprezentujú diela, skutky a politická činnosť Tomáša G. Masaryka a Milana Rastislava Štefánika.

Novú generáciu slovenských politikov v 20. storočí, ktorá politicky dozrela v demokratickej Československej republike a mimoriadne ovplyvnila budúcnosť Slovákov v ČSR a zároveň ovplyvnila aj prvé myšlienky a sny o zjednotenej Európy predstavujú slovenskí politici Milan Hodža a Vlado Clementis.

Slovensko by si dnes len veľmi ťažko hľadalo miesto v slobodnej a demokratickej Európe, nebyť Slovenského národného povstania. Povstanie by sa však nezrealizovalo bez odvahy a politickej zodpovednosti, ktorú v správnom čase zobrali do rúk a preukázali generál Ján Golian a bankár Imrich Karvaš.

Bola to slovenská mladá generácia, ktorá sa veľmi rozhodne postavila za demokratizáciu spoločnosti v období Pražskej jari. Prihlásila k vlne mladých – študentov, ktorí naprieč svetom hlasno protestovali proti pošliapavaniu práv a slobôd. Inšpiratívnou pre nás je taktiež generácia študentov roku 1968, ktorá sa kriticky postavila voči totalite a skorumpovanému establišmentu.

Po rokoch normalizácie, ktorá ponížila celú spoločnosť to bola opätovne aj nová generácia, ktorá sa znovu odhodlávala vrátiť krajine slobodu a zobrať do vlastných rúk zodpovednosť za jej budúcnosť. S hrdosťou chceme nadviazať na ľudí, ktorí sa nebáli a podpísali Chartu 77 a zúčastnili sa Sviečkovej demonštrácie (1988) a Novembra 1989.

My, v Novej Generácii, sme si vedomí toho, že sloboda a demokracia Slovenska sa nerodili ľahko. Dedičstvo mečiarizmu je v našej spoločnosti stále bytostne prítomné a neustále sa vracia v podobe zakorenenej korupcie, klientelizmu a tvorí podhubie rastúceho extrémizmu.

Po vzore tých, ktorí v minulosti opustili pohodlie konformity a bezpečie domova a rozhodli sa priložiť ruku k vytvoreniu prosperujúcej budúcnosti Slovenska, sme sa dnes prihlásili k ich odkazu a prevzali záväzok pokračovať v ich úsilí.