Istá slovenská spravodajská televízia v ostatnom týždni upútavala svojich divákov k sledovaniu politickej relácie, ktorej hosťom bol predseda Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie - Demokratickej strany (SDKÚ-DS) sloganom, že emisie sa predávať nebudú a popolček rozfúkalo, čím došlo k strate politickej témy opozície vládnych strán. Hlavnou témou moderátora sa tak stala vízia slovenskej opozície do budúcnosti.

Volebná súťaž, tak ako každá iná, môže mať jedného víťaza a jedného, resp. viacerých porazených. Ale platí, že víťaz je vždy iba jeden! Slovenská politická scéna je charakteristická svojou politickou (ne)kultúrou, aroganciou mocných a netypickou argumentáciou obhajujúcou tú ktorú pravdu. Príkladom poslednej menovanej vlastnosti môže byť výsledok ostatných volieb do Európskeho parlamentu.

Slovenská republika ešte v roku 2004 získala v rámci európskej dvadsať päťky isté prvenstvo. A nebolo to v ekonomickej, hospodárskej, vzdelanostnej či inej sfére. Týkalo sa politickej socializácie občanov. S volebnou účasťou 16,96% všetkých oprávnených voličov sme sa ocitli na poslednom, t.j. prvom od konca, mieste spomedzi všetkých členských štátov EÚ. Získanie poslaneckých mandátov vtedy kopírovalo domácu politickú scénu a podporu jednotlivých subjektov. Víťazom vtedajších euro parlamentných volieb sa stala SDKÚ-DS so ziskom 17,09% (119.954) p.h.o.v.* a nasledovali ju ĽS-HZDS 17,04%  (119.582) p.h.o.v., SMER (tretia cesta) so ziskom 16,89% (118.535) p.h.o.v., KDH so ziskom 16,19% (113.655) p.h.o.v. a SMK so ziskom 13,24% (92.927) p.h.o.v. Čo znamenalo, že všetky politické subjekty, ktoré splnili min. kvótu 5% získali 3 poslanecké mandáty, s výnimkou SMK, ktorá získala iba 2 poslanecké mandáty. V komparácii s ostatnými slovenskými národnými parlamentnými voľbami (2007) bol prekvapením iba zisk ĽS-HZDS, resp. jej strata voličov počas troch rokov, od volieb do EP do volieb do NR SR.

V ostatných dňoch, či týždňoch sme sa mohli stať svedkami viacerých udalostí, ktoré nevniesli do vzájomných slovensko-maďarských, resp. maďarsko-slovenských vzťahov veľa pokoja, či normálnej susedskej atmosféry. Isté napätie vo vzájomných, najmä politických vzťahoch, nastalo okamžite po vymenovaní súčasnej vlády Roberta Fica, nakoľko jedným z koaličných partnerov sa stala aj Slovenská národná strana (SNS) Jána Slotu, ktorý sa už v minulosti preslávil svojimi výrokmi k maďarskej menšine na Slovensku ako aj maďarskému národu. Otvorene je treba priznať, že o toto napätie sa nepostaralo len nové zloženie vlády, ale aj Strana maďarskej koalície (SMK), ktorá okamžite začala vytvárať napätie v politických vzťahoch, a to nielen na domácej politickej scéne. SMK sa ako jediná zo strán predchádzajúcej vládnej garnitúry po voľbách 2006 pokúsila o určitú sebareflexiu, kedy si zmenila vedenie strany. Dovtedy umiernene pôsobiaci Pál Csáky po svojom zvolení za predsedu strany a otvorenej spolupráci s Miklósom Durayom priviedli SMK na tak radikálnu cestu etnickej neznášanlivosti, na akú sme zo strany SMK neboli zvyknutí. Neustále neadekvátne a nezodpovedné vyjadrenia Jána Slotu novej politickej línii SMK len nahrávali, a tak sa kritika Jána Slotu smerom k maďarskej menšine, kritika SMK smerom k Jánovi Slotovi a jeho Slovenskej národnej strany, či kritika Budapešti smerom k Slovensku zo dňa na deň stupňovala a stupňovala.

Boj o prezidentský palác sa pomaly, o to istejšie dostáva opäť do fázy vzájomného súperenia. Percentá strany predsedu vlády sa ženú do čoraz väčších výšok, preto by racionálny volič opozičných strán očakával, že tieto sa konečne dohodnú a postavia silného hráča voči Ivanovi Gašparovičovi a zatiaľ neznámemu kandidátovi ĽS-HZDS. Hoci Vladimír Mečiar svoju kandidatúru nateraz vylúčil, veriť tomu budeme môcť až po uplynutí lehoty na podanie kandidatúry. Populistický SMER-SD a nacionalistická SNS sa nebránia podpore Ivana Gašparoviča, ktorý sa neustále tvári, že „myslí národne, cíti sociálne...“ No a dosiaľ najvážnejším súperom súčasnej hlavy štátu mala byť podpredsedníčka SDKÚ-DS, ktorá najskôr nie príliš s nadšením hovorila o prijatí tejto kandidatúry, nakoniec sa podvolila straníckemu rozhodnutiu. Zároveň však čelila kritike zo strany KDH, a to pre jej vyjadrenia smerujúce k problematike umelého prerušenia tehotenstva. Silené vyjadrenia predsedu Mikuláša Dzurindu, že Iveta Radičová sa nepodriadi dikcii ostatných opozičných strán bol akýsi výkrik do vetra, keďže pre podporu KDH, ktoré však reálne nemalo koho iného podporiť, sa Iveta Radičová znížila tak, že začala korigovať svoje predchádzajúce stanoviská. Čo jej mohlo viac uškodiť, ako pomôcť. Akosi sa z predvolebného boja vytratila dnes pomerne stranícky izolovaná Strana maďarskej koalície. Hoci je zrejmé, že táto svojho kandidáta nepostaví a jej vyjadrenia smerujú k podpore Ivety Radičovej, vzhľadom na pretrvávajúcu izoláciu zo strany SDKÚ-DS a KDH asi nebude príliš aktívna v získavaní podpory voličských hlasov pre tohto kandidáta. Naopak, politická ústretovosť, ktorú vo vzťahoch SMER-SD vs. SMK badať, je možné, že SMK vrcholovo podporí Ivetu Radičovú, na nižších stupňoch však budú agitovať za súčasného prezidenta. Pre národnostnú agendu SMK je úplne jedno, či v prezidentskom paláci sedí Gašparovič alebo Radičová.