Po prekvapujúcom odstúpení Mikuláša Dzurindu z postu lídra SDKÚ DS to vyzeralo na dobre rozbehnutý štart kampane strany. Ficov hlavný terč zmizol. Dzurinda na seba zobral všetku stranícku špinu. Ale ako sa mu odvďačili spolustraníci z vedenia? Nepochopili nič a kráčajú k neúspechu. Sebarefelexia Prezídia strany je nula bodov.

Sudkyňa Dubovcová chvíľu vyzerala ako hrdinka. Nezľakla sa nechutného Harabina. No teraz sme sa dozvedeli, že viac ako normálnosť v súdnictve jej ide o peniaze. A to ju musí z úvah o vysokom mieste na kandidátke (a teda z kresla budúcej poslankyne NR SR) vylúčiť.

Mikuláš Dzurinda sa vzdal líderskej pozície na kandidátke SDKÚ DS. Týmto krokom preniesol Ficov terč zo svojej strany na seba, čím celé nechutné snaženie premiéra správajúceho sa ako hlava organizovaného zločinu, otupil. Môžeme to hodnotiť z viacerých pohľadov.

Jeden je ten, že konečne chlapsky zobral na seba celý bordel s financovaním. Škoda, že tieto veci nevysvetlil keď bolo treba a namiesto toho sa vykrúcal a pri "darcoch nedarcoch" aj luhal. Nemusel byť teraz problém. Lož má krátke nohy. V tomto prípade tak 6 – 7 rôčkov. No s odstúpením M.Dz. sa musí SDKÚ DS vyvetrať od stariny v podobe všetkých, ktorí sú za vec zodpovední resp. mlčaním pritakávali. To znamená pokladník, riaditeľ ústrednej kancelárie, generálny sekretár. Ak má strana prežiť ďalšiu 10 ročnicu, je to nevyhnutné. 

Keď som minule dočítal Pamäti Tida J. Gašpara dvojku, ktorá sa mi zdala viac "zaujímavou" z historického pohľadu ako jednotka, povedal som si, že hádam ani Pamäti I. nemusia byť úplne márne. Kúpil som si ich. A opäť príjemné čítanie. Gašpar (1893 - 1972) spomína na svoje detstvo a mladosť v "turčianskej záhradke", na formovanie otcom, na zaujímavé postavičky mladosti, na svoje roky strávené v prvej svetovej vojne na mori a vo Viedni... No najzaujímavejší je opis poprevratového Martina (1918 a. n.), kde sa mladý Gašpar ocitol vedľa národných bardov ako napr. baťko Škultéty, majstrov pera (Š. Krčméry, Roy..) či palety (Thomka - Mitrovský..), alebo po boku mladého a podobnou pozitívnou energiou nabitého Janka Smreka. Všetkých Gašpar milo spomína. A to po mnohých desiatkach rokov odvtedy a s mnohoročnou skúsenosťou z komunistických žalárov. Aj keď sa basa viac krát nakrátko objaví, tieto spomienky sú spomienkami vyrovnaného a nezlomeného muža, ktorý poctivo bilancuje svoj život. Akou nepodarenou karikatúrou bohéma Tida Gašpara je jeho mizerný vnuk Boris Zala, lokaj mafiánskeho SMERu!

Urobiť z občana letiacu bombu do civilizovaného sveta okrem islamských vrahov dokážu už len SK psovodi (či ako sa tento úd polície nazýva). Ak sa pozrieme na medzinárodné reakcie, okrem úžasu nad magorstvom zacítime aj neskrývanú iróniu a škodoradosť. Kaliňák a Packa, tieto viditeľné hlavy mizernej polície si zaslúžia, hm, päťadvadsať? Pranier? Kladu? Iste, ale určite odvolať.

Poslanec SDKÚ Peter Markovič, bývalý šéf mládežníkov z Novej Generácie, je svojou prácou v NR SR neviditeľný. No 5.1.2010 sa vyfarbil tak trápne, že je to naozaj na smiech.

V posledných dňoch nám slovenské televízie niekoľkokrát denne ponúkajú jednu reklamu. Propaguje sa ňou čosi veľmi abstraktné: že Operačný program doprava. Reklamu platí Ministerstvo dopravy. To, ktoré je pod mizerným panovaním smeráka Vážneho, ktorý si rád o.i. "robí z huby riť", keď mu to jeho boss Fico nakáže (viď "diaľnica bude do roku 2010.." atď).

K reklame dve veci:

Toto je neuveritelné! Odporná mafiánska banda je táto organizovaná skupina s názvom Vláda SR! Najväčšie bohatstvo štátu, unikátny vodný zdroj dôležitý v celoeurópskom meradle, chcú obetovať za 30 strieborných cudzím štátnym záujmom. Konkrétne ruským a rakúskym. Zlá, zlá Fica a jej lokaji...

Keď to nešlo potichučky cez jedného lokaja, "tzv. poslanca" Pelegriniho v parlamente, skúšajú to SMERáci potichu a v zrýchlenom legislatívnom procese pod hlavičkou rezortu životného prostredia. Chcú výnimku pre tzv. "stavby vo vyššom verejnom záujme" v najcennejších prírodných lokalitách v krajine. V tomto prípade sa chápadlá SMERu roztiahli z Ruska do Rakúska. Túžia po tom, aby zarobili na výstavbe a neskoršej prevádzke ropovodu. A aby to bolo čím lacnejšie, tak to švihnú cez Žitný ostrov. Cez unikátny, najväčší prírodný vnútrozemský riečny ostrov v Európe, pod ktorým je najcennejšia surovina, nevyhnutná pre život - voda výnimočnej kvality. 

Je to už pravidlo. Každý rok sa kedysi prestížna cena ponára do čoraz väčšieho ľavičiarskeho bahna. Ani tento rok neostal mimo trendu, keď tzv. "nobelovu cenu za mier" dostal murín Hussein Obama. Ten Obama, ktorý len pred pár dňami zradil strednú Európu zrušením radaru a striel a la Mníchov 1938. Ten Obama, ktorý ustupuje zločineckým režimom v Rusku a Číne (viď návšteva dalajlámu v USA). Ten Obama, ktorého chváli taká "mierotvorná osobnosť", ako Fidel Castro. Tento mizerný prezident, hádam najmizernejší v dejinách USA, ktorý vlastnú krajinu devastuje nezmyselným populizmom a hlúposťami. A za čo to vlastne dostal?

To, čo sa stalo v hnedouhoľnej handlovskej bani, je hrozné. Toľko zbytočne vyhasnutých ľudských životov! No pri smútení za obeťami sa treba pozrieť aj na príčinu tohoto nešťastia. A tou je jednoznačne nerozumná a populistická politika súčasnej vlády, ktorá umelým dotovaním neefektívnej, neekonomickej a neekoogickej ťažby hnedého uhlia, ktoré v zásade nikto, okrem tepelnej elektrárne Nováky (tí povinne) nekupuje, umelo udržiava zamestnanosť v regióne v štýle boľševického hesla "ja som baník - kto je viac?". Je to hrozné, ale je to tak.