Jedným z malých národov, ktorých osud postavil vo vojnovom konflikte na stranu Hitlera boli aj Slováci. Všeobecne málo známou skutočnosťou je, že tejto vojny sa zúčastnili takmer od samého začiatku, presne od 24. júna 1941. Zotrvali v nej až do úplného konca, aj keď od konca roka 1943 sa už do bojových operácií nezapájali. V súvislosti s účasťou Slovenska v protisovietskej vojne vyvstáva celý rad otázok. Nie sú to len otázky technicko-popisného rázu ako napr. charakteristika, výzbroj, početnosť či rozmiestnenie jednotiek a formácií, počty mŕtvych a ranených v jednotlivých bitkách a podobne, tak typické pre suché štúdie vojenských historikov. Možno oveľa dôležitejšími, avšak na odpoveď zložitejšími sú pýtania typu: Ako svoje nasadenie Slováci chápali? Proti komu vlastne bojovali? Proti „ruským bratom" alebo proti „bezbožnému" komunizmu, ako to vtedajšia propaganda hlásala? A najmä - ako ovplyvnil ich nútený pobyt na území „prvého štátu robotníkov a roľníkov" ich predošlé predstavy o ňom? Stali sa po zhliadnutí pomerov v sovietskej krajine vojaci prívržencami boľševickej ideológie?